5 mýtov, ktoré sa šíria o slumoch a ich obyvateľoch

Riešením bude, ak sa obyvatelia presťahujú do nových príbytkov alebo sa celé slumy premiestnia na okraj mesta. O neformálnom bývaní sa šíri mnoho nepravdivých mýtov. A práve na ne sme sa bližšie pozreli v tomto článku.

Mýtus č. 1: Obyvatelia by radšej žili vo formálnom bývaní

Obyvatelia kenského slumu Kibera boli najprv nadšení, keď sa mali presťahovať do komplexu Zasľúbená zem. Až neskôr sa objavili isté problémy. Niektorí obyvatelia nemali v bytoch dostatok vody, iní zas chodili do slumu nakupovať potraviny, pretože tam boli oveľa lacnejšie.

Vo svete nájdeme aj iné príklady toho, prečo obyvateľom slumu ich nažívanie vyhovuje. V Mexiku boli slumy vzdialené od mesta sedem kilometrov, kým nové bývanie bolo až vo vzdialenosti 37 kilometrov. Navyše, obyvatelia tam nemali obchody a na cestovanie do práce museli využívať niekoľko spôsobov dopravy. Preto po 10 rokoch zostalo mnoho bytov opustených.

V Brazílii sa presťahovaním do nových domovov narušili neformálne dohody (kto sa bude starať o dieťa a dom, keď domáci odídu) a sociálne vzťahy, ktoré obyvatelia slumov udržujú.

Po takýchto skúsenostiach je preto pochopiteľné, že obyvatelia slumov sa buď vrátia domov, alebo hľadajú inú alternatívu dostupného bývania.

Mýtus č. 2: So slumami by sa malo zaobchádzať inak než so zvyškom mesta

Tak ako nepomôže premiestnenie do nedomysleného bývania, riešením nie je ani izolovanie na okraji miest. Problémom pritom nie je len zdĺhavejšia doprava za prácou.

Bývanie na kraji miest môže zapríčiniť prehĺbenie nerovnosti medzi obyvateľmi a stratu niektorých práv. Účinnejším riešením je integrovať obyvateľov do mesta tak, aby boli jeho súčasťou a mali rovnakí prístup ku všetkým službám ako zvyšné obyvateľstvo. A ako sa to dá zabezpečiť?

Jednou z možností je úprava neformálneho bývania podľa potrieb obyvateľstva. V praxi to znamená, že sa dobudujú cesty v slumoch aj tie, ktoré ich spájajú s centrom mesta. Okrem toho je dôležité zabezpečiť prístup k čistej vode, elektrine, pripojenie na kanalizáciu a vyriešiť zber odpadu.

slumy

Ak sa samospráva rozhodne riešiť integráciu výstavbou nových domov, všetky musia spĺňať tieto kritériá a takisto musia byť napojené na nie príliš vzdialené centrum (budovanie satelitných miest).

Mýtus č. 3: Za všetko môže migrácia z vidieka

Jednou z málo pochopených záležitostí je nárast populácie v Afrike, tvrdí riaditeľ organizácie Cities Alliance William Cobbett. Mnoho nepresností sa tiež spája s motiváciou ľudí, aby sa z vidieka premiestňovali do väčších sídel a podporovali tak nárast mestského obyvateľstva.

Ak sa aj vidiečania sťahujú do miest, dôvodom, prečo tak robia, je mnohopočetná rodina a nedostatok pracovných príležitostí v ich rodisku. Navyše, samotní mešťania sa musia vysporiadať s vysokým prirodzeným prírastkom obyvateľstva.

populacna explozia

Populačná explózia je jednoducho jav, ktorý sa týka všetkých sídel a dokonca celej Afriky. Mnoho samospráv často na nárast obyvateľstva nemyslí, a tak dochádza k tomu, že počet obyvateľov prevyšuje množstvo obytných jednotiek.

Organizácia Cities Alliance tiež vyvracia mýtus, podľa ktorého by modernizovanie slumov malo prilákať ďalších obyvateľov, ktorí by sa usadili v neformálnom bývaní. Pravdou je však to, že ak prisťahovalec nutne potrebuje prácu, je ochotný žiť kdekoľvek – aj v neistých a hrozivých podmienkach.

Mýtus č. 4: Slumy sú miestom kriminality a násilia

Novinár Robert Neuwirth na základe vlastnej skúsenosti tvrdí, že legálne susedstvo predmestia Eastleigh (Nairobi) bolo oveľa nebezpečnejšie než samotné predmestie, v ktorom žijú predovšetkým prisťahovalci zo Somálska.

Podobnú skúsenosť si odniesol aj z brazílskeho slumu (favela) v Rio de Janeiro, v ktorom vládla relatívna bezpečnosť a ochrana spoločenstva. Podľa neho bola pravdepodobnosť okradnutia v porovnaní s centrom mesta oveľa nižšia.

A hoci sa zvýšená kriminalita a násilie v slumoch zaznamenáva, aj na základe vyššie uvedených skúseností je zrejmé, že tieto javy im nemožno automaticky prisúdiť.

Okrem toho je tiež dôležité hovoriť o príčinách kriminality. Zločinnosť v slumoch totižto často súvisí s prehliadanou nerovnosťou, chudobou, sociálnym vylúčením či nezamestnanosťou mladých ľudí.

Mýtus č. 5: Obyvatelia slumov sú zodpovední za svoju chudobu

Je pravdou, že v slumoch žijú predovšetkým ľudia s nízkymi príjmami. To ale neznamená, že sa v týchto spoločenstvách združujú dobrovoľne. Nedostatočné pracovné možnosti či obmedzené práva držby pôdy sú často príčinami, pre ktoré sa obyvatelia usadia v neformálnom bývaní s inými ľuďmi v podobnej situácii.

obyvatelia slumov su zodpovedni za svoju chodobu

Lenivosť a neangažovanosť obyvateľov slumov popierajú aj mnohé združenia, ktoré vytvorili osadníci na to, aby vedeli adresovať svoje požiadavky vláde a rokovať s ňou. V roku 1996 sa niekoľko takýchto združení spojilo a vytvorilo organizáciu Shack Dwellers International.

Tá sa zaoberá svojpomocným rozvojom nízkopríjmových komunít, zabezpečovaním základných služieb a infraštruktúry a tiež komunikovaním s vládnymi úradníkmi. A to všetko s cieľom zlepšiť nažívanie v slumoch po celom svete.

Sledujte nás.

Sme organizácia Habitat for Humanity a zastrešujeme projekt Build Solid Ground. V rámci neho zvyšujeme povedomie o neuspokojivej situácii v oblasti bývania a pozemkových práv v rozvojových krajinách. Podporujeme rodovú rovnosť. Poukazujeme na potrebu zlepšenia životných podmienok v slumoch a zvýšenia odolnosti komunít voči prírodným katastrofám. Ak chcete vedieť o našich aktivitách viac, odoberajte náš newsletter.