Odvrátená strana brazílskych favelas: Policajná brutalita a nedostatok vody sú bežnou záležitosťou

Až 6 % obyvateľov Brazílie žije v slumoch, ktorú sú známe ako favelas. Najčastejšími dôvodmi, pre ktoré sa v nich ľudia ocitnú, sú nízke príjmy a vysoké životné náklady. Navyše, ani na tomto mieste nemajú to, čo k životu potrebujú. Medzi bežné problémy brazílskych favelas patrí nedostatok vody či policajná brutalita.

Len v Riu de Janeiro sa nachádza približne 1000 favelas, v ktorých žije 1,5 milióna obyvateľov. Takéto slumy vznikajú po tom, ako sa väčšia skupina ľudí zabýva na neobsadenom pozemku. Typickou črtou slumov je, že sa rozrastajú na okraji veľkých miest (Rio de Janeiro, São Paulo či Recife) a tamojšie domy si ľudia stavajú zo šrotového odpadu.

To však neznamená, že bývanie v slume je dobrovoľné rozhodnutie. Práve naopak. Ľudí väčšinou do favelas ženú nízke príjmy a vysoké životné náklady.

Neprimerané náklady sú problémom až pre 50 miliónov Brazílčanov. Väčšinu z nich tvoria rodiny, ktoré majú mesačný príjem najviac 300 dolárov. No a keď nemôžu platiť nájomné v inej mestskej štvrti, uchyľujú sa k bývaniu vo favelas.

 slum Rocinha
Pohľad na najväčší brazílsky slum Rocinha

Najväčšie hrozby

Brazílske favelas si u turistov získali veľkú pozornosť. Nemožno sa tomu diviť. Návštevníci si chcú pozrieť nevšedný život obyvateľov a lákajú ich sem aj zábery z filmov, ktoré sa vo favelas natáčali (Mesto bohov).

To je však len jedna strana brazílskych slumov. Na strane druhej sa ukrýva množstvo hrozieb, ktoré musia obyvatelia denno-denne znášať. Ako v mnohých iných slumoch, aj v Brazílii chudobnejšia vrstva bojuje s nedostatkom čistej vody. Obyvatelia favelas musia často prejsť dve hodiny, aby sa dostali k zdroju pitnej vody.

Popri tom musia strpieť problémy s dodávkou elektriny, zlé kanalizačné systémy, prílišné znečistenie a nedostatočnú infraštruktúru.

nedostatok vody v brazilskych favelas
Mnohí obyvatelia favelas nemajú dostatok čistej vody.

No a keď sa všetky tieto nedostatky spoja s nekvalitou zdravotníckych služieb, je zrejmé, že práve obyvateľov favelas ohrozujú ochorenia najviac.

Komunitná pomoc

K dnešnému dňu (15. 7.) je Brazília po USA druhou krajinou na svete s najvyšším počtom ľudí, ktorí sa nakazili vírusom COVID-19. Doteraz sa preukázal u necelých dvoch miliónov obyvateľov a zhruba 74-tisíc mu podľahlo.

Už koncom marca sa pritom vedelo, že ak sa vírus dostane do favelas, umrie naň veľa ľudí. Začiatkom júna, keď sa choroba začala v krajine naplno rozmáhať, oddelenie zdravotníctva v São Paulo prinieslo ďalší odhad.

Podľa neho sa chudobní ľudia nakazia vírusom až 10-krát častejšie a u obyvateľov čiernej pleti je pravdepodobnosť až 62 %, že sa nakazia (v porovnaní s belochmi). A to sú presne typickí obyvatelia favelas.

Od vlády a prezidenta, ktorý označil koronavírus za miernejšiu chrípku, však nemôžu čakať veľa. Preto sa v slumoch spoliehajú na komunitnú pomoc a podporu neziskových organizácií. Pomoc v slume Paraisópolis poskytuje aj 24-ročná slobodná matka Laryssa da Silva, ktorá zároveň zastáva post pouličnej prezidentky. Táto rola spočíva najmä v pomoci susedom.

Laryssa da Silva
Laryssa da Silva pomáha susedom zabezpečuje jedlo či hygienické potreby. Zdroj: Rafael Vilela via Washingtonpost.com

A presne tomu sa v čase pandémie venuje Laryssa da Silva ešte viac. Starší sused potrebuje potraviny a ona mu ich donesie. Iní zas potrebujú plienky pre deti alebo mydlo a aj na to tu Laryssa je.

Ako sama tvrdí, po prepustení z práce nemala niekoľko týždňov jedlo pre dvoje deti. V tom období si ale povedala, že sa nesmie báť a musí niečo urobiť.

Policajná brutalita

Je pravdou, že v brazílskych slumoch sa vo veľkom rozmohol obchod s drogami. Nelegálny biznis podľa odhadov prináša až 150 miliónov dolárov mesačne. To však nie je jediný problém.

policajna brutalita v brazilskych favelas

Medzi zločineckými skupinami a políciou často dochádza k prestrelkám. A tie neraz vyvrcholia zabitím. Portál Human Right Watch ale pripomína, že nie všetky zabitia sú v sebaobrane, ako tvrdia policajti.

Dôkazom toho sú čísla zo začiatku roka. Za prvé štyri mesiace zabila polícia v Rio de Janeiro 606 ľudí. V apríli, keď sa začali ľudia izolovať, klesol počet lúpeží a iných trestných činov.

Paradoxne však narástlo policajné násilie a na každý deň pripadlo takmer šesť obetí, ktoré usmrtili policajti. Násilie pokračovalo aj v ďalších mesiacoch. 18. mája vošli policajti do domu v slume Salgueiro. Podľa ich tvrdení prenasledovali pašerákov drog. Namiesto nich v dome našli šesť tínedžerov, medzi ktorými bol aj 14-ročný João Pedro Matos Pinto.

Policajti tohto mladíka zastrelili ranou do chrbta, a to celkom bezdôvodne.

Joao Pedro Matos Pinto
Na fotografii 14-ročný João Pedro Matos Pinto. Zdroj: Rodinný archív via Theguardian.com

O tri dni nato sa v slume Providência zhromaždili učitelia, študenti a dobrovoľníci, aby odovzdali potravinové balíčky chudobným rodinám. Počas dobročinnej akcie sa spustila streľba a policajti zabili 19-ročného študenta Rodriga Cerqueira.

Policajti násilie opäť vysvetľovali tým, že hľadali podozrivých. Rodina a známi označili Rodriga Cerqueira za poctivého študenta a vyhlásili, že do žiadnej trestnej činnosti zapletený nebol.

Je preto pochopiteľné, že policajné akcie vyvolávajú znepokojenie. Obzvlášť po tom, ako sa preukázalo, že pri nich zomierajú najmä chudobní a ľudia čiernej pleti.

Sledujte nás.

Sme organizácia Habitat for Humanity a zastrešujeme projekt Build Solid Ground. V rámci neho zvyšujeme povedomie o neuspokojivej situácii v oblasti bývania a pozemkových práv v rozvojových krajinách. Podporujeme rodovú rovnosť. Poukazujeme na potrebu zlepšenia životných podmienok v slumoch a zvýšenia odolnosti komunít voči prírodným katastrofám. Ak chcete vedieť o našich aktivitách viac, odoberajte náš newsletter.