Ohrozené nie je len zdravie. Koronavírus zvyšuje mieru chudoby aj domáceho násilia

Do polovice mája sa vírusom COVID-19 nakazilo viac ako 4 500 000 ľudí a necelých 300-tisíc mu podľahlo. Je pravda, že počty nakazených sa začínajú znižovať, no samotné ochorenie nie je jediným problémom.

Už teraz je totižto zrejmé, že šírenie koronavírusu negatívne ovplyvňuje hospodárstvo a sociálne správanie.

O desať rokov späť

Ľudia menej nakupujú a výrobcovia menej produkujú. Distribúcia tovaru a služieb sa spomalila. Dôvodom je nielen nižší dopyt, ale aj limitovaný vývoz, ktorý súvisí s obmedzením pohybu a uzatváraním hraníc. Je preto prirodzené, že hodnota HDP v mnohých krajinách klesá.

Čo je však ešte horšie, podľa predpokladov by hrubý domáci produkt mal klesať aj naďalej. Príčinou je najmä to, že ľudia sa obávajú neznámych hospodárskych vplyvov, a tak nakupujú oveľa menej.

Podľa odhadov United Nations University sa kvôli pandémii môže v chudobe ocitnúť ďalších 580 miliónov ľudí po celom svete. Ich príjmy by sa v najhoršom scenári znížili o 20 %.

Mieru chudoby sa už dlhší čas darilo znižovať, no ak nastane vyššie spomínaná situácia, vrátime sa o desať rokov späť. Organizácia Oxfam International preto vyzýva svetových lídrov, aby pomohli ohrozeným skupinám finančnou injekciou vo výške 2,5 miliardy dolárov.

Globálna humanitárna kríza

Ak sa peniaze k ľuďom nedostanú, bude to mať negatívne dôsledky nielen na ich finančnú situáciu, ale aj ich potreby. Napokon, nedostatok potravín už zaznamenali vo viacerých štátoch.

Do začiatku pandémie vo svete trpelo hladom 135 miliónov ľudí. V tomto roku však hrozí, že počet hladujúcich sa zvýši o ďalších 130 miliónov.

Keď nedávno rozdávali v kenskom slume olej a múku, ľudia boli takí netrpezliví, že sa pustili do seba, niekoľko z nich sa zranilo a dvaja obyvatelia zomreli.

Príčinou nepokojov je najmä to, že ide o základné suroviny na varenie. Ich cena v poslednom čase vzrástla (v Afganistane sa cena múky a oleja zvýšila o 23 %), a preto je o bezplatný prídel obrovský záujem.

Niektorí obyvatelia chudobných krajín musia situáciu riešiť radikálne. Pauline Karushi z Nairobi žije so svojimi deťmi a štyrmi príbuznými v dvoch izbách a počas koronakrízy takisto prišla o prácu. „Nemáme žiadne peniaze a musíme prežiť. Takže veľa nejeme,“ cituje ženu The New York Times.

V Indii musia robotníci dvakrát denne stáť v rade, aby dostali chlieb a trochu smaženej zeleniny. Obyvatelia Kolumbie zas dávajú najavo hlad tým, že vyvesia červenú vlajku z okna alebo balkóna.

Najviac ohrozenú populáciu tvoria ľudia žijúci vo vojnových oblastiach, migranti, dôchodcovia, ženy a deti.

No zatiaľ čo doteraz pre vojny, suchá a klimatické zmeny postihoval nedostatok potravín len isté regióny, teraz sa z hladomoru stal celosvetový problém. A ak sa okamžite nezačne riešiť, zraniteľné skupiny sa budú obávať ďalších chorôb a v horšom prípade aj smrti.

Pandémia násilia

35-ročná Carina bola 17. žena od začiatku roka, ktorú v Španielsku zabil súčasný alebo bývalý partner. A bola vôbec prvou obeťou domáceho násilia, ktorú zavraždili v čase vírusových opatrení. Jej manžel José ju usmrtil pred deťmi a neskôr sa k činu priznal.

Zatiaľ čo sa po prepuknutí pandémie začali prijímať tvrdé opatrenia, časť populácie sa neobávala len samotného ochorenia, ale aj izolácie s agresorom.

A aj keď doposiaľ nie sú známe žiadne štatistiky, niektoré informácie naznačujú, že uzatváranie sa v domácnostiach umožnilo násilníkom ich správanie ešte viac umocniť. Tak napríklad, na Cypre a Singapure sa zvýšil počet volaní na linku pomoci o 30 %. O rovnaké percento vo Francúzsku stúpol aj počet správ, ktoré sa týkali domáceho násilia.

Týranie sa pritom netýka len žien, ale aj detí, ktoré nechodia do školy a zostali doma.

Organizácia spojených národov tiež upozorňuje na to, že v dôsledku sociálnych a ekonomických komplikácií sú oveľa viac ohrozené už aj tak zraniteľné skupiny. Patria k nim utečenci a osoby bez štátnej príslušnosti.

Oslabené zdravotníctvo

V porovnaní s inými štátmi nemá Afganistan až toľko nakazených. K dnešnému dňu (15. 5. 2020) je v krajine približne 6 050 pozitívne testovaných obyvateľov. Veľkú hrozbu však predstavuje susedný Irán. Práve odtiaľ do Afganistanu prišlo zhruba 150-tisíc navrátilcov.

Afganský zdravotný systém je veľmi krehký. Navyše, krajina má obmedzený prístup k testom, a preto by sa nakazení identifikovali len veľmi ťažko. Ak by teda koronavírus postihol krajinu ešte viac, tamojšie zdravotníctvo by to nemuselo zvládnuť.

A keď už hovoríme o zdravotníctve, nesmieme zabudnúť na nedostatok liekov a chýbajúce očkovanie. Svetová zdravotnícka organizácia poznamenáva, že ak sa financie použijú len na nový koronavírus, zostane menej na liečbu malárie, HIV a tuberkulózy.

Riaditeľ organizácie World Vision Andrew Morley tiež upozorňuje na to, že ak vypukne vo svete epidémia a valcuje zdravotný systém, často zomierajú deti. Tie totižto nedostávajú adekvátnu liečbu, ak sa u nich prejaví čierny kašeľ, tetanus alebo záškrt.

 

Sledujte nás.

Sme organizácia Habitat for Humanity a zastrešujeme projekt Build Solid Ground. V rámci neho zvyšujeme povedomie o neuspokojivej situácii v oblasti bývania a pozemkových práv v rozvojových krajinách. Podporujeme rodovú rovnosť. Poukazujeme na potrebu zlepšenia životných podmienok v slumoch a zvýšenia odolnosti komunít voči prírodným katastrofám. Ak chcete vedieť o našich aktivitách viac, odoberajte náš newsletter.