Pracujú v baniach aj odevnom priemysle. Takto vyzerá novodobé detské otroctvo

Medzinárodná organizácia práce odhaduje, že až 260 miliónov detí po celom svete vykonáva nejakú prácu. A hoci v rokoch 2002 až 2012 počet detských pracovníkov poklesol o 30 %, stále ide o obrovský spoločenský problém.

V roku 2016 prišli do Turecka tri milióny sýrskych utečencov. Samozrejme, boli medzi nimi aj deti. Niektoré z nich našiel investigatívny novinár Darragh MacIntyre v odevných továrňach, ako šijú oblečenie pre známe svetové značky. 

Medzi koncovými odberateľmi bol napríklad Marks & Spencer či online predajca Asos.

Ako MacIntyre píše vo svojej reportáži, v jednej dielni boli samé deti, ktoré nemali viac ako sedem alebo osem rokov. Medzi utečencami sa našli aj tínedžeri, jedným z nich bol 15-ročný Omar.

Ten sa počas 12-hodinovej zmeny venoval prevažne žehleniu odevov, ktoré putovali k spotrebiteľom vo Veľkej Británii. Za úmornú prácu však dostal žalostnú mzdu, a to niečo vyše jednej libry na hodinu.

 

Najhoršie na tom je, že deti aj dospelí zamestnanci nemajú na výber. Obzvlášť ak sú to migranti. Tí prišli do neznámej krajiny a potrebujú peniaze na živobytie. No a keď si nenájdu prácu, ktorá im vyhovuje, musia robiť čokoľvek. 

Deti nechodia do školy, robia náročné práce v život ohrozujúcich podmienkach. A to všetko preto, aby zarobili aspoň niečo. Ťažká situácia utečencov potom umožňuje továrňam, aby ich vykorisťovali.

Prečo sa to deje?

Detská práca v odevnom priemysle sa netýka len Turecka. Koordinátorka iniciatívy Zastavme detskú prácu Sofie Ovaa tvrdí, že v Indii a Bangládeši sa výrobe priadzi bežne venujú malé dievčatá.

detska praca v odevnom priemysle

Zamestnávatelia im sľubujú vyššiu mzdu, ubytovanie, pravidelnú stravu a možnosť ďalšieho vzdelávania.

Nakoniec sa ale ocitnú v otrockých podmienkach a zarobia oveľa menej, ako im tvrdili. Dievčatá aj napriek tomu zostanú, pretože potrebujú aspoň istý príjem.

Majiteľom tovární a iným zamestnávateľom detskí pracovníci vyhovujú, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Keďže neexistujú žiadne mechanizmy a deti nemajú za sebou žiadne odborové organizácie, nemá im kto vyjednávať lepšie podmienky a mzdy. Nadriadení im teda nemusia platiť toľko, koľko si zaslúžia. Spoliehajú sa tiež na to, že na rozdiel od dospelých deti viac poslúchajú a dajú sa ovládať.

Ďalšou príčinou, prečo zamestnávatelia potrebujú deti, je ich zručnosť. Tá sa zíde pri zbere bavlny. Vďaka malým rúčkam deti pozbierajú úrodu bez toho, aby ju nejako poškodili.

zber bavlny

Vo výrobnom procese sa deti zapájajú aj do iných prác, ktoré si vyžadujú šikovné ruky. 

Podľa zistení Centre for Research on Multinational Corporations deti v indických továrňach strihajú a farbia oblečenie, prišívajú gombíky, strihajú nite, vytvárajú záhyby alebo odevy balia.

Zodpovednosť za celú situáciu nenesú len dodávatelia. Svetové značky síce odoberajú oblečenie od viacerých výrobcov a neraz nevedia, ako sa vyrába. No mali by sa o výrobu zaujímať viac a dozerať na to, či pri nej nedochádza k vykorisťovaniu a porušovaniu ľudských práv.

Samozrejme, čiastočne k problému prispieva aj vyšší dopyt. V súčasnosti značky neprezentujú dve alebo štyri kolekcie ročne. Po novom sa vystrieda za rok až 52 menších kolekcií.

detske otroctvo v odevnom priemysle

Oblečenie pritom smeruje najviac k zákazníkom do Európy, Ameriky a Ázie.

Nebezpečenstvo v kobaltových baniach

Smartfóny, počítače alebo nabíjačky používame denno-denne. V každom takomto zariadení sa nachádza lítium-iónová batéria, ktorá obsahuje komponenty z kobaltu. A ako to súvisí s detskou prácou?

Najväčším producentom kobaltu je africký štát Kongo, ťaží sa tu viac ako 50 % svetovej produkcie.

V kobaltových baniach okrem dospelých bežne stretnete deti, ktoré rudu zbierajú. Podľa odhadov Amnesty International sa v Kongu ťažbe kobaltu venuje až 40-tisíc detí.

detske otroctvo v kobaltovych baniach
Kongo je najväčším producentom kobaltu na svete. Zdroj: Flickr.com/Julien Harneis

Jedným z nich je aj 8-ročný Dorsen. „Keď tu pracujem, trpím pri tom. Mama už zomrela a ja musím v bani pracovať celé dni,“ uviedol v reportáži pre Sky News.

Podobne je na tom 15-ročná Elodie, ktorá sa musí postarať nielen o seba, ale aj o dvojmesačného syna. No a keďže ho nemá komu zveriť, dieťa musí mať pri sebe aj počas práce.

Ona, jej syn a ďalší zamestnanci sa pohybujú v kontaminovanej vode a popri tom vdychujú toxické výpary. Nevyhovujúce pracovné prostredie privodzuje pľúcne choroby, zlyhanie srdca alebo rakovinu.

Elodie si uvedomuje, aké nebezpečné bane sú. Veď napokon, jej rodičia tu dlho pracovali a na následky zlých pracovných podmienok zomreli.

detske otroctvo v kobaltovych baniach
Zdroj: Industryeurope.com

A či riziko vôbec stojí za to, je otázne. Elodie totižto musí nazbierať jedno vrece kobaltu, za ktoré jej čínski obchodníci zaplatia len 0,65 dolára.

Podobne ako pri módnom biznise, aj pri elektronike by sa mali viac zaujímať koncoví odberatelia. V tomto prípade hovoríme o gigantoch, ako je Apple, Tesla, Microsoft, Dell či Samsung.

Otrocké domáce práce

Nie je nič zlé na tom, keď dieťa v primeranom veku pomôže rodičom s jednoduchými prácami. Problém však nastáva po tom, ako sa detská práca mení na vykorisťovanie a využívanie. A že sa to naozaj deje, o tom svedčia skutočné prípady z Guatemaly.

Isobela ušla spolu s rodinou pred občianskou vojnou. Jej otec zomrel, a tak aby pomohla matke, musela si nájsť prácu. Vtedy mala len 10 rokov.

Jej zamestnávateľ ju nechával pracovať 15 hodín denne a nešetril ju ani pred náročnými aktivitami. Ako povedala pre Medzinárodnú organizáciu práce, najviac ju trápilo, že je v domácnosti sama a nemôže byť so svojou mamou.

Nejde pritom o ojedinelú situáciu, pretože len v Guatemale vykonáva nútené práce v domácnosti okolo 40-tisíc detí. Celosvetovo ide až o 10 miliónov.

Existuje celý rad problémov, ktorým neplnoletí pomocníci čelia. Ako sme už spomínali, deti robia dlhé hodiny a vykonávajú aj fyzicky náročné aktivity. Neraz sa stáva, že manipulujú s nebezpečnými predmetmi (nože, panvice, sekery), nemajú dostatok jedla či oddychu.

detske otroctvo

Popri tom všetkom ich vykorisťovatelia neváhajú fyzicky alebo slovne trestať. V najhorších prípadoch dokonca dochádza k sexuálnemu zneužívaniu.

Sledujte nás.

Sme organizácia Habitat for Humanity a zastrešujeme projekt Build Solid Ground. V rámci neho zvyšujeme povedomie o neuspokojivej situácii v oblasti bývania a pozemkových práv v rozvojových krajinách. Podporujeme rodovú rovnosť. Poukazujeme na potrebu zlepšenia životných podmienok v slumoch a zvýšenia odolnosti komunít voči prírodným katastrofám. Ak chcete vedieť o našich aktivitách viac, odoberajte náš newsletter.