Problém rodovej rovnosti a práv žien vlastniť pôdu je stále reálny

Tisíckam žien z celého sveta sú ešte aj v súčasnosti upierané základné práva vlastniť či dediť majetok, prípadne sú odlišné od práv mužov.

Problém s právom vlastniť pôdu sa týka najmä krajín v Južnej Amerike, v Afrike a v Ázii. Práve tie najčastejšie bojujú s hladom, nedostatočnou hygienou a chorobami, na čom sa vo významnej miere podieľa aj obmedzené právo žien vlastniť pôdu a majetok.

Mnohí by sa pýtali, prečo je to tak? Prečo zákon, ktorý obmedzuje právo žien vlastniť pôdu, dokáže meniť a ovplyvňovať svetový problém s hladom a biedou?

Právo vlastniť pôdu znamená aj právo rozhodovať o spôsobe jej využitia. Napríklad, využitie na poľnohospodárske účely prinesie viac potravy pre hladujúcich.

Všetko spolu súvisí

Podľa výskumov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo FAO (špecializovaná agentúra patriaca pod OSN) vyplýva, že ak by ženy vo vidieckych oblastiach mali rovnaký prístup k pôde, technológiám, finančným službám, vzdelávaniu a predaju ako muži, poľnohospodárska výroba by sa mohla zvýšiť a počet hladujúcich ľudí by sa mohol znížiť o 100 až 150 miliónov. K takýmto pozitívnym výsledkom by sme sa dopracovali pri zjednotení práva vlastniť pôdu a majetok bez ohľadu na pohlavie. 

Organizácie z celého sveta preto apelujú na zástupcov jednotlivých krajín, aby tieto zákony čo najskôr upravili. Zároveň upozorňujú na to, že upieranie tohto základného práva ženám na celom svete prispeje k enormnému zvyšovaniu urbanizácie, zaťaženiu miest a napokon k ničeniu našej planéty. Vďaka spravodlivejším rodovým podmienkam by sa mali rozdiely medzi podmienkami na život v meste a na vidieku znižovať, a nie neustále prehlbovať.

Vítané zákony

Viaceré krajiny začínajú, iné zasa pokračujú s uplatňovaním zákonov, ktoré priamo súvisia s možnosťou vlastniť pôdu a majetok. V septembri 2018 sa v Libérii podarilo uplatniť zákon o pozemkových právach v rámci princípov rodovej rovnosti. Nejde iba o “odklepnutie” nového zákona. Ide najmä o jeho implementáciu do reálneho života. Aby sa podmienky vlastnenie pôdy pre ženy v Libérii nezmenili iba papierovo, ale naozaj.

Aj napriek viacerým zmenám, iba pätina žien na svete vlastní pozemok. O svoje práva ďalšie tisícky neprestajne bojujú. Zdroj: twitter.com/Landesa_Global

Tento zákon, ktorý je prvým libérijským zákonom uznávajúcim práva žien vlastniť pôdu, je jedným z najvyspelejších afrických zákonov o pozemkoch vôbec. V rámci neho je definované, že ženy sú súčasť vlastnej komunity a môžu sa v nej podieľať na tom, ako sa hospodári a riadi s každým kúskom pôdy. Prelomovou časťou zákona však je, že vlastniť pôdu môžu aj ženy, ktoré nie sú vydaté, čo bolo do septembra 2018 nemožné.

Cieľom zákona je vytvoriť spravodlivejšie podmienky na život pre ženy – mladé, staré, slobodné či vydaté – jednoducho bez rozdielu. Najdôležitejším aspektom celého zákona a zmien je informovanosť – realizácia celonárodnej kampane s cieľom informovať čo najviac obyvateľov o zmene zákona a intenzívne vzdelávanie v oblasti vlastníctva pôdy na úrovni škôl. 

Je dôležité, aby boli úrady v danej krajine súčinné, a teda pomáhali s uplatňovaním nového práva, upozorňovali na zmenu zákona a poskytovali ženám možnosti, ako svoje nové právo naplno využívať.

Individuálne vlastníctvo pôdy je v Afrike výnimkou, samostatne tu pôdu vlastní približne 31 % mužov a iba 12 % žien.

Vláda môže posilniť práva a postavenie žien, pomôcť im s úverom na bývanie či čiastočne uľaviť daňové zaťaženie.

India dnes môže byť v tomto smere pre iné krajiny obrovskou inšpiráciou. Zmeny v oblasti práva žien vlastniť pôdu boli v Indii dopĺňané do zákona priebežne už od roku 1956. Najprv išlo len o možnosť byť majiteľkou pôdy. V rokoch 1990 až 1995 sa Indii podarilo zákonne ukotviť, že ženy majú plný nárok na vlastníctvo pôdy, bez výnimiek. No až v roku 2005 bolo zákonne uznané, že ženy môžu byť aj dedičky pôdy a majetkov.

Následne organizovala indická vláda päťročné plány súvisiace s implementáciou tohto zákona do reálneho života. V tomto smere podnikli banky a parlament viaceré progresívne kroky. Rozhodli sa, že posilnia postavenie žien a že im v oblasti vlastníctva pôdy a majetku pomôžu. Ženy vďaka tomu získajú nižšie úrokové sadzby na úver na bývanie či odpustenie kolkovej dane. Vláda očakáva, že budú ženy samostatnejšie a spokojnejšie a že budú svoje práva poznať a naplno využívať.

Prečo musia ženy o právo vlastniť pôdu stále bojovať?

  1. Pôda a majetok symbolizuje moc, niektorí muži sa tejto predstavy o moci odmietajú vzdať.

  2. V niektorých krajinách súdny systém, notári a právnici uprednostňujú nároky mužov, a to napríklad v prípade, že je dedičkou žena.

  3. V chudobnejších oblastiach a na vidieku žije mnoho žien a mužov bez sobáša, a to dlhodobo. V prípade, že sa mužom niečo vážne stane a žena nemá žiadne legálne dokumenty o nároku na pozemok či majetok, nemôže po partnerovi nič zdediť.

  4. V rozvojových krajinách sa neustále zvyšuje počet domácností, ktoré vedú iba ženy. Väčšinou ide o osamotené matky a ženy, ktoré nemajú žiadnu rodinu. Vlastniť či získať pozemok a majetok je pre ne v niektorých krajinách doslova nemožné.

Pomôcť však môžu nielen špeciálne zákony. Pretože všetko na svete sa začína v každom z nás. Naše vlastné svedomie a naša morálka dokážu divy. Dokážu meniť a lamáť zákony či tradície. Buďme pokrokoví a progresívni aj tam, kde to na prvý pohľad nevidieť – priamo v našom vlastnom myslení.

Sledujte nás.

Sme organizácia Habitat for Humanity a zastrešujeme projekt Build Solid Ground. V rámci neho zvyšujeme povedomie o neuspokojivej situácii v oblasti bývania a pozemkových práv v rozvojových krajinách. Podporujeme rodovú rovnosť. Poukazujeme na potrebu zlepšenia životných podmienok v slumoch a zvýšenia odolnosti komunít voči prírodným katastrofám. Ak chcete vedieť o našich aktivitách viac, odoberajte náš newsletter.