Slovenky majú volebné právo už sto rokov. V týchto krajinách si ho ženy uplatňujú veľmi ťažko

29. 2. to bolo presne 100 rokov, odkedy môžu Slovenky voliť. Od tohto času zároveň mohli kandidovať ako zástupkyne do parlamentu. A hoci je volebné právo pre ženy zavedené vo väčšine krajín na svete, nie všade je jeho uplatňovanie samozrejmé.

Vráťme sa však úplne na začiatok. Vo svete lobovali ženy za volebné právo oveľa skôr. Napríklad v Spojených štátoch amerických sa reformátorky Elizabeth Cady Stanton a Lucretia Mott začali touto témou zaoberať už v roku 1848.

Vo svojej Deklarácii dojmov okrem všeobecných práv (sloboda či právo na život) žiadali aj právo voliť. Zámer však skončil tým, že ich zosmiešňovala tlač a niektorí podporovatelia sa od nich odvrátili.

Obrovským paradoxom a prejavom diskriminácie bol 15. dodatok ústavy USA, ktorý odporúčal udeliť volebné právo čiernym mužom, no ženy bez ohľadu na farbu pleti stále voliť nemohli.

Napokon v roku 1920 19. dodatok ústavy umožnil voliť aj ženám. Jednotlivé štáty ho zavádzali postupne. To v praxi znamenalo, že v Mississippi ratifikovali dodatok až v roku 1984.

Prvou samosprávnou krajinou, ktorá umožnila ženám voliť v parlamentných voľbách, je Nový Zéland. Stalo sa tak v roku 1893 po prijatí nového volebného zákona.

volebne pravo zien

V súvislosti s volebným právom žien bol obrovským zlomom koniec 1. svetovej vojny. Krátko po nej ženám umožnili voliť nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Rusku a Holandsku.

O niečo popredu boli severské krajiny. Ako prvé zaviedlo volebné právo pre ženy Fínsko, a to v roku 1906. Za ním nasledovalo Nórsko (1913), Dánsko (1915) a Švédsko (1919).

Nie je právo ako právo

Ako sme už na začiatku naznačili, volebné právo pre ženy platí takmer vo všetkých krajinách na svete. Posledným štátom bez tohto práva je Vatikán. Ide však o veľmi špecifický príklad, pretože na čele mestského štátu je pápež.

Jeho volí Konkláve zložené zo všetkých kardinálov. No a keďže doposiaľ túto funkciu ženy zastávať nemôžu, prirodzene nemajú ani volebné právo. Nerovnosť medzi mužmi a ženami súvisí hlavne s dlhoročnými tradíciami rímskokatolíckej cirkvi.

Jednou z posledných krajín, ktorá nepovoľovala ženám voliť, bola Saudská Arábia. Až v roku 2015 im umožnili voliť a kandidovať v komunálnych voľbách. Avšak len 10 % hlasov patrilo ženám. Prečo? V krajine so striktnými náboženskými a kultúrnymi zásadami je stále veľmi ťažké konať bez súhlasu muža. Obzvlášť v takej oblasti, akou je politika.

gesto ktore naznacuje ze bola volit v komunalnych volbach
Žena z Palestíny týmto gestom naznačuje, že bola voliť v komunálnych voľbách.

Podobným obmedzeniam čelia občianky Afganistanu či Pakistanu. Ak v Afganistane žena volí, môže dôjsť k násiliu alebo vylúčeniu zo strany konzervatívnej komunity.

V Pakistane je zas problémom kontakt s mužmi. V prípade, že sa ženy rozhodnú voliť a porušia tak zásady kontaktu s opačným pohlavím, hrozia im tresty a násilie.

Nemožno sa preto diviť, že Pakistan patrí medzi krajiny s najnižšou volebnou účasťou žien. Vo voľbách z roku 2013 patrilo len 10 % ženám, v niektorých regiónoch to boli dokonca len 3 %.

Čo povie muž

V Ománe je rating uplatňovania politických a občianskych práv žien na úrovni 1,2. Hodnota 5 prestavuje najlepší stav a 1 najhorší. Ženy síce oficiálne voliť môžu (od roku 2003), no muži im často nariadia, aby zostali doma, alebo im prikážu, koho majú voliť.

Volebná iniciatíva je veľkou hrozbou pre ženy aj v iných krajinách. V Egypte dochádza k sexuálnemu násiliu a mrzačeniu pohlavných orgánov. Konzervatívna časť obyvateľstva ženy od volieb odrádza aj nezmyselnými nariadeniami.

Ženy, ktoré pôjdu voliť, by sa podľa nariadenia z roku 2015 mali identifikovať odhalením nikábu. To je za iných okolností na verejnosti neprípustné.

 

volebne pravo zien

V Zanzibare si počas tanzánskych volieb muži takisto presadzovali svoje a zakazovali ženám, aby šli voliť. Desiatky z nich sa však rozkazom vzopreli a volieb sa zúčastnili. V dôsledku toho ich s manželmi rozviedli.

Ďalšími krajinami, v ktorých sa znemožňuje uplatňovanie volebného práva pre ženy, sú Keňa, Uganda, Líbya, Kuvajt či Jordánsko. Pri prvých dvoch menovaných ženám hrozí fyzické a sexuálne násilie. V mnohých štátoch dochádza ku diskriminácii aj počas samotného hlasovania.

V prípade Líbye, Kuvajtu, Jordánska alebo Libanonu platí, že voľbe ženy bráni jej opatrovník. 

Ďalšia diskriminácia

Ak ste si mysleli, že diskriminácia spojená s volebným právom žien a politickou angažovanosťou sa týka len arabských či afrických štátov, nie je to tak.

Ukážkovým príkladom potláčania tohto práva je oceánska Papua Nová Guinea, kde ženy bežne narážajú na poznámky, že sú menej schopné na zvládanie politických úloh. Niektoré zákony sú tak zle nastavené, že ženy sa nemôžu dostatočne politicky angažovať.

V patriarchálnej Nigérii (a mnohých iných štátoch) dokonca existuje obava, že sa volebné hlasy žien často nezapočítavajú.

 

pravo volit

Niektoré vyspelé štáty sa pri udeľovaní volebného práva tiež nesprávali ukážkovo. Dôkazom toho je Austrália, ktorá najprv udelila právo voliť beloškám, a až o pár rokov neskôr to umožnila aj pôvodným domorodým ženám.

To isté urobila Kanada. Až potom ako získali právo Kanaďanky, umožnili voliť aj ženám z indiánskych spoločenstiev. 

Sledujte nás.

Sme organizácia Habitat for Humanity a zastrešujeme projekt Build Solid Ground. V rámci neho zvyšujeme povedomie o neuspokojivej situácii v oblasti bývania a pozemkových práv v rozvojových krajinách. Podporujeme rodovú rovnosť. Poukazujeme na potrebu zlepšenia životných podmienok v slumoch a zvýšenia odolnosti komunít voči prírodným katastrofám. Ak chcete vedieť o našich aktivitách viac, odoberajte náš newsletter.