Státisíce Iračaniek ušli pred bojmi proti Islamskému štátu. Teraz sa nemôžu vrátiť domov

Iracké zákony formálne chránia práva žien na bývanie, pozemok či iné vlastnícke práva. Výskum Nórskej rady pre utečencov (NRC) však odhalil, že až 43 % opýtaných žien odmietlo, že môžu vlastniť akýkoľvek majetok. Domôcť sa svojich práv je obzvlášť ťažké po tom, ako ženy ušli pred bojmi a zostali vo vysídľovacích táboroch.

Za poslednú dekádu došlo v Iraku k niekoľkým vojnovým konfliktom. Dodnes tam pretrvávajú protesty proti korupcii, nezamestnanosti či nedostatočným verejným službám. Popri tom sú stále živé aj boje s Islamským štátom, ktorý si úplne podmanil oblasti okolo Mosulu či al-Qaimu.

Spory s Islamským štátom spôsobujú hrozivé škody, o čom svedčia najnovšie údaje. V poslednej vojne s IS došlo k poškodeniu 138 000 domov, zničeniu infraštruktúry a až šesť miliónov ľudí muselo zo svojich domovov utiecť.

Spomedzi vysídlených občanov sú najviac ohrozenou skupinou ženy. Ak by sa totižto chceli z táborov vrátiť späť domov, veľakrát to nie je možné. Problém spočíva v tom, že ženy sa nemôžu domôcť svojho práva na bývanie. To znamená, že nemajú ako preukázať, že majetok je ich a nedokážu získať ani náhradu za poškodený majetok.

ruiny domov v irackom meste Mosul
Ruiny domov v irackom meste Mosul.

„Systémové nespravodlivosti, ktorým čelia stovky tisíc vysídlených irackých žien, znamenajú, že vojnové rany sa budú ďalej prehlbovať,“ uviedla riaditeľka NRC v Iraku Rishana Hanifa.

Navyše, majetok žien v mnohých prípadoch prevzali členovia rodiny, kmeňoví vodcovia, milície alebo ozbrojené sily. A keďže zákony sú deravé a rodinné tradície veľmi silné, žena čelí obrovským prekážkam, ak sa chce k svojmu majetku dostať.

Preplnené domy a spojenectvo

Ženy, ktorým sa napokon podarí vrátiť domov, to nemajú vôbec ľahké. Podľa NRC je o 11 % pravdepodobnejšie, že ženy z vysídľovacích táborov budú žiť v preplnených domoch (v porovnaní s mužmi).

A rovnako je o 14 % pravdepodobnejšie, že budú po čase čeliť hrozbe opätovného vysťahovania.

V porovnaní s nimi sú na tom ešte horšie ženy, ktoré mali niečo spoločné s Islamským štátom.

Rabiya má 47 rokov, je matkou siedmich detí a a vo vysídľovacom tábore žije od roku 2017. „Máme doklady o tom, že dom patrí nám. No keď sme utekali, všetko sme nechali tam. Nikto z vlády mi nepomôže dokázať, že dom patrí nám, pretože manžela obvilini zo vstupu do IS.“

vysidlene zeny s detmi
Ak existuje čo len podozrenie, že žena je napojená na Islamský štát, k svojmu majetku sa nedostane.

Slová Rabiye potvrdila aj Nórska rada pre utečencov. Z jej zistení totižto vyplýva, že už len podozrenie na členstvo v IS je dôvodom na odopieranie vlastníckych práv. Čiže ak žena má úradné doklady, no existuje náznak spojenia s milíciami (jej alebo rodiny), k svojmu majetku sa nedostane.

Sila rodiny a náboženstva

Tak ako Rabiya, aj Reem žije vo vysídľovacom tábore od roku 2017. Jej problémom je, že manžel si vzal inú ženu a z ich spoločného domu jej zrazu nič nepatrí. Aby si niečo privyrobila, pracovala ako upratovačka v kanceláriách irackého sídla NRC.

Za našetrené peniaze si kúpila kus poľnohospodárskej pôdy. No ani tento pozemok nie je oficiálne jej a vláda si ho môže kedykoľvek vziať späť.

„Vláda by nám mala pomôcť nájsť miesto na bývanie alebo nám aspoň poskytnúť kompenzáciu. Nemôžeme sa vrátiť do svojich domovov, pretože nám nezostáva nič. V tejto oblasti už nemám dom ani rodinu,“  skonštatovala Reem.

vysidlene Iracanky

O tom, aké sú zákony nespravodlivé, vie svoje aj 39-ročná Kutayba. Jej manžela zabili pri opätovnom dobývaní Mosulu v roku 2018. Muž kúpil dom od svojho otca, no bez akejkoľvek zmluvy.

„Aj keby bol dom zaregistrovaný pod mojím menom, moju situáciu by to nezmenilo. Kmeňoví vodcovia majú najvyššiu moc.“

V Iraku systém funguje tak, že o tom, čo je správne a spravodlivé, často rozhodujú náboženské mechanizmy. A aj preto neraz dochádza k porušovaniu vlastníckych práv žien.

Nemáme občianske preukazy ani majetok

K ženám, ktoré zažívajú nespravodlivosť v dôsledku konfliktov a zlého systému, patrí 44-ročná Um Ibrahim. Spoločne so šiestimi deťmi a rodinou žije vo vysídľovacom tábore.

Tak ako iné Iračanky, aj ona by sa chcela vrátiť domov. Avšak bráni jej v tom strach a komplikované spoločenské zásady. „Môj a občianske preukazy mojich detí sú staré a bez nich nemôžeme prejsť cez kontrolné prechody. Obnoviť si ich nemôžem, pokiaľ nie je so mnou manžel alebo nemám kópiu jeho občianskeho preukazu.“

Jej manžel bol farmár. Počas bojov sa rozhodol zostať, aby chránil dom, pozemok a poľnohospodárske zvieratá. Um Ibrahim sa dozvedela, že manžela zajali milície. No a teraz sa bojí vrátiť domov, pretože ľudia, ktorí zajali jej manžela, by mohli ublížiť aj jej deťom.

Jedinou pomocou je obnovenie občianskych preukazov. Vďaka nim by mohla získať prácu, niečo si zarobiť a nájsť pre ňu a jej deti nový domov.

vysidlena zena s dietatom

Problémy počas pandémie

V Iraku potvrdili prvý prípad koronavírusu na konci februára. Opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu, sa zavádzali pomerne rýchlo. Vláda zatvorila školy, univerzity, reštaurácie aj obchodné centrá. V mešitách sa mohli organizovať len zhromaždenia s obmedzeným počtom ľudí. Do polovice marca sa zaviedol zákaz vychádzania a obmedzenia týkajúce sa cestovania.

Podľa riaditeľky irackej sekcie ľudských práv OSN Danielle Bell sa v tomto období situácia mnohých žien zhoršila.

„Dostali sme správy, že niektoré ženy nemôžu opustiť dom, aby vyhľadali lekára. Príčinou je hanba, ktorú môžu priniesť ich rodinám. Kultúra takisto nedovoľuje ženám, aby boli v karanténnych zariadeniach bez mužského príbuzného,“ uviedla Bellová pre Reliefweb.int. Okrem toho poukazuje na obavu, že domáce násilie na ženách sa mohlo v tomto čase prehĺbiť.

domace nasilie pocas pandemie

Takže v porovnaní so ženami, ktoré sa nemohli vrátiť domov, mali tieto opačný problém. Ich domovy neboli bezpečným miestom. Obzvlášť preto, že zostávali v izolácii s manželom-tyranom.

A aj keď v Iraku zákon zakazuje všetky formy násilia v rodine a spoločnosti, paradoxne dovoľuje manželom potrestať manželku. Trestanie je dokonca ich právom a zákon ho nepovažuje za trestný čin.

Sledujte nás.

Sme organizácia Habitat for Humanity a zastrešujeme projekt Build Solid Ground. V rámci neho zvyšujeme povedomie o neuspokojivej situácii v oblasti bývania a pozemkových práv v rozvojových krajinách. Podporujeme rodovú rovnosť. Poukazujeme na potrebu zlepšenia životných podmienok v slumoch a zvýšenia odolnosti komunít voči prírodným katastrofám. Ak chcete vedieť o našich aktivitách viac, odoberajte náš newsletter.