Vyššie nájomné a preplnené domy. Na čo všetko sa musia pripraviť prisťahovalci v cudzom štáte?

Prisťahovalci v novej krajine väčšinou zarobia viac, no oproti domácim kolegom sú relatívne chudobní. Neraz žijú v preplnených príbytkoch alebo si priplatia za bývanie v súkromnom nájme.

Domácnosti, v ktorých žije aspoň jeden dospelý prisťahovalec, majú tendenciu byť oveľa preplnenejšie. Zistenia vyplývajú z dát, ktoré inštitúcia The Migration Observatory zozbierala vo Veľkej Británii počas rokov 2016 až 2018.

Organizácia, ktorá patrí k Oxfordskej univerzite, tiež poukazuje na to, že takéto domácnosti sa vyskytujú najmä v Londýne. Typickým atribútom preplnených príbytkov je aj to, že v nich žijú prisťahovalci, ktorí nepochádzajú z Európskej únie.

V otázke sociálneho bývania sú rozdiely medzi Britmi a prisťahovalcami rovnako obrovské. A aj keď sa tlač snaží presviedčať, že prisťahovalci majú pri udeľovaní sociálneho bývania prednostné právo, štúdia k žiadnym dôkazom nedospela.

Napokon sa stačí pozrieť na číselné údaje. Podľa nich sa k sociálnemu bývaniu v roku 2018 dostalo necelých deväť miliónov britských občanov. Počet prisťahovalcov bol podstatne nižší, takýto typ bývania totižto získalo len okolo 1 600 000 cudzincov.

bytovky

Prisťahovalci, pre ktorých už nie sú sociálne príbytky, sa musia poobzerať po iných alternatívach. Častým riešením je nájomné bývanie v súkromných bytoch alebo domoch.

Naoko neškodná možnosť však prináša riziko vyšších nákladov na bývanie. Dôvodom je, že vo Veľkej Británii rýchlejšie rastie dopyt než ponuka. Hodnota nehnuteľností tak stúpa a vlastníci súkromných príbytkov si môžu stanoviť vyššie nájomné.

Relatívna chudoba

Prisťahovalci, ktorí do Nórska migrujú z rôznych kútov sveta, si na krajine cenia mnoho výhod. Cítia sa bezpečne, dôverujú polícii a justícii, vnímajú fungujúce zdravotníctvo a spravodlivejšie voľby.

Zároveň sa však musia zmieriť s tým, že prichádzajú o príbuzných a susedské komunity, ktoré zanechali v domovskej krajine.

Celkom bežne sa stáva aj to, že prisťahovalci v práci nemajú rovnaké finančné ohodnotenie ako ich spolupracovníci na rovnakej pozícii. Zrejme vás teda neprekvapí skutočnosť, že ekonomická nerovnosť je väčšia v novej krajine než v štáte, z ktorého cudzinci pricestovali.

chudoba

Rozdiely v príjmoch sa dajú jednoducho vysvetliť na absolútnych a relatívnych príjmoch. Tie absolútne (mzda) sa pre prisťahovalca zvyšujú, pretože zarába viac, ako by dostal v domovskom štáte. No relatívny príjem vyjadruje to, koľko zamestnanec zarobí v porovnaní s priemerným príjmom.

A keďže prisťahovalci zarobia menej než ich severskí kolegovia, postihuje ich relatívna chudoba. Tú navyše umocňuje fakt, že ceny za služby či potraviny sú pre nich nemenné.

Príbeh z Kanady

Ramanuj Basu spolu s manželkou Veronikou pricestovali do Kanady v roku 2013. Túto krajinu považovali za atraktívnu najmä z hľadiska kvality života.

Ramanuj chcel študovať medzinárodné obchodné právo. Príbuzný odbor študoval už v Británii na University of London a takisto mal skúsenosti z korporátnej právnickej firmy v Indii.

Tak ako mnohí ďalší prisťahovalci, aj tento pár sa musel zmieriť s istými nevýhodami. Dokým Ramanuj študoval, manželka mala dve práce. Ťažké bolo aj to, že Ramanuj odišiel od sestry a rodičov, ktorí zostali žiť v Indii.

A hoci boli Kanaďania nápomocní a tolerantní, nie všetko šlo v novom domove podľa plánu. V roku 2016 mohol Ramanuj Basu začať pracovať ako právnik. No problém nastal vtedy, keď budúci zamestnávatelia nechceli uznať zahraničné osvedčenia a doklady o absolvovanej praxi.

„Videl som veľa kvalifikovaných odborníkov zo zahraničia, ktorí sa snažia začať pracovať vo svojom profesijnom odbore. V niektorých prípadoch sa svojej vízie vzdali kvôli finančným tlakom,“ uviedol Basu pre BBC.

kvalifikovani cudzinci

V Kanade je celkom bežné, že vzdelaní a kvalifikovaní cudzinci zostávajú bez práce. Tamojšia štatistická agentúra na základe údajov z roku 2011 tiež potvrdila, že oproti rodeným Kanaďanom zarábajú menej. Cudzinec dostane týždenne len 79 % platu, ktorý zarobí za rovnaké obdobie jeho kolega z Kanady.

Navyše, ak si chce prisťahovalec dorobiť skúšky, licencie alebo školenia, musí na to vynaložiť ďalšie financie.

Ramanuj Basu odporúča iným cudzincom, aby sa na uznanie medzinárodných skúseností nespoliehali. Svoje rozhodnutie však neľutuje. Podľa jeho slov sa mu aj napriek neľahkým začiatkom darí. Našiel si prácu v banke, manželka má prácu na plný úväzok a spolu vlastnia byt v Toronte.

Sledujte nás.

Sme organizácia Habitat for Humanity a zastrešujeme projekt Build Solid Ground. V rámci neho zvyšujeme povedomie o neuspokojivej situácii v oblasti bývania a pozemkových práv v rozvojových krajinách. Podporujeme rodovú rovnosť. Poukazujeme na potrebu zlepšenia životných podmienok v slumoch a zvýšenia odolnosti komunít voči prírodným katastrofám. Ak chcete vedieť o našich aktivitách viac, odoberajte náš newsletter.