Zaberanie pôdy je fenoménom aj v Európe

Nákup a prenájom rozsiahlych pozemkov zahraničnými spoločnosťami ešte stále rezonuje vo východnej Európe. Najviac akvizícií na svete registruje Ukrajina. Aby sa rozsiahla pôda nekoncentrovala v rukách mocnej menšiny, Európsky parlament odporúča zmeny v pravidlách aj Slovensku.

Zaberanie alebo zmocňovanie sa pôdy (tzv. land grabbing) je v odbornej literatúre definované ako akvizícia alebo prenájom pozemkov o veľkej rozlohe. Predaj alebo lízing zo strany konglomerátov a rôznych, najmä zahraničných spoločností však nie je iba fenoménom rozvojového sveta.

Termín „zaberanie“ pôvodne rozšírili ľudskoprávni aktivisti s cieľom odkazovať na nepriaznivé sociálno-ekonomické či environmentálne dôsledky, ktoré so sebou tento fenomén prináša. V ostatnej dobe sa však čoraz častejšie objavujú snahy odpolitizovať ho a poukázať na prospech, ktoré zaberanie pozemkov môže priniesť, vrátane podpory najchudobnejších, či celkového rastu hospodárstva.

Odporcovia však hovoria o neokolonializme a ignorovaní práva na pôdu. Sociálne vplyvy podľa nich zahŕňajú straty zamestnania, vyvlastňovanie, vysídľovanie, či dokonca sociálne nepokoje. Pôda má navyše symbolický význam a výrazne súvisí aj so zmyslom pre identitu. Nové štúdie spájajú zaberanie pôdy aj so zhoršovaním stavu klímy a experti vyzývajú vlády, aby zabezpečili práva na ochranu pôdy, ale aj na ochranu prírodných zdrojov. Nadnárodné korporácie pritom primárne využívajú nadobudnutú pôdu a pozemky na poľnohospodárstvo, či v ťažobnom priemysle.

Zatiaľ čo polovica svetovej pôdy sa využíva „obvyklým spôsobom“, len desatina je legálnym vlastníctvom obyvateľov príslušnej krajiny, či jej komunity, tvrdí organizácia Climate Land Ambition and Rights Alliance (CLARA).

Skutočnosť, že pôda je vo všeobecnosti považovaná za investičný objekt a v súčasnosti sa čoraz častejšie dostáva do vlastníctva osôb, ktoré nepochádzajú z príslušného regiónu ale ešte neznamená, že ide o zaberanie pozemkov. Ak je totiž pôda v rukách iných, odborníci radia skúmať práve sociálne a environmentálne dôsledky.

Dôsledky, ktoré so sebou zaberanie rozsiahlych pozemkov prináša, sú najciteľnejšie na takzvanom globálnom juhu a v rozvojových krajinách. Až 70 percent zabraní je koncentrovaných v subsaharskej Afrike.

Príkladom je Keňa, kde sa zaberanie pôdy stáva dokonca otázkou národnej bezpečnosti. Výskumníci evidujú prípady zabrania štátnej a súkromnej pôdy v niekoľkých častiach krajiny, čo viedlo k dlhotrvajúcim konfliktom a nákladným demoláciám v čase, keď krajina čelí akútnym nedostatkom bývania.

Európa má problémy najmä na východe

Ani Európa voči dôsledkom zmocňovania sa pozemkov a pôdy nie je imúnna.

Zaberanie pôdy v európskom kontexte predstavuje podkopávanie princípov európskeho modelu rodinného poľnohospodárstva, či štrukturálnych cieľov diverzifikovaného a multifunkčného pozemkového systému.

Napríklad zmena zákona v roku 2014 umožnili, že rumunské pastviny a orná pôda sa stala pre zahraničných investorov atraktívnym artiklom. Nákup poľnohospodárskej pôdy dokáže zabezpečiť novému majiteľovi veľké dotácie. Malí farmári, ktorých poľnohospodárska pôda nedokáže úplne uživiť, sú v konkurenčnom boji nútení často predávať ju.

Podľa medzinárodnej iniciatívy Land Matrix, ktorá zhromažďuje a vizualizuje informácie o rozsiahlych akvizíciách pozemkov, má z krajín EÚ práve Rumunsko zaznamenaných najviac, až 58, akvizícií rozsiahlych pozemkov zahraničnými firmami. V Únii registruje iniciatíva ešte rozsiahle nákupy v Bulharsku a Lotyšsku.

Najviac medzinárodných zmlúv so zahraničných investorov pri nákupe, či prenájme pôdy na svete registruje Ukrajina. Až 140 investícií prevažne do poľnohospodárskej pôdy, najmä z Cypru, Luxemburska a Spojených štátov amerických dokázalo obsadiť vyše 2,7 milióna hektárov pôdy.

Krajina, ktorá registruje druhý najväčší počet zabratí pôdy je Indonézia (122), tretia je Kambodža (107).

O zmocňovaní sa pozemkov hovorí aj nedáva správa europoslaneckej misie na Slovensku.  Podľa predbežnej správy sa na stretnutiach preukázalo, že Slovensko „čelí problémom zneužívania pozemkov, či ich zaberania“, a to kvôli „komplikovanému systému vlastníctva pôdy (20 % pôdy je vo vlastníctve štátu) a dohodám o prenájme (asi 80 percent pozemkov sa prenajíma)“. Toto rozloženie vlastníctva a prenajímacích schém pozemkov má Slovensko výrazne odlišovať od zvyšku Európskej únie.

Autor: Lucia Yar, Euractiv.sk

Sledujte nás.

Sme organizácia Habitat for Humanity a zastrešujeme projekt Build Solid Ground. V rámci neho zvyšujeme povedomie o neuspokojivej situácii v oblasti bývania a pozemkových práv v rozvojových krajinách. Podporujeme rodovú rovnosť. Poukazujeme na potrebu zlepšenia životných podmienok v slumoch a zvýšenia odolnosti komunít voči prírodným katastrofám. Ak chcete vedieť o našich aktivitách viac, odoberajte náš newsletter.